Rheinmetall AG je nemecký výrobca automobilov a zbraní so sídlom v Düsseldorfe. Spoločnosť bola založená v roku 1889 Lorenzom Zuckermandelom. V roku 1896 predstavila prvé rýchlopalné delo vhodné pre poľné nasadenie, ktoré však pruská delostrelecká komisia neschválila. Napriek tomu sa spoločnosti darilo najmä vďaka zahraničným zákazkám, čo v roku 1906 viedlo k rozšíreniu düsseldorfskej fabriky.
Na začiatku prvej svetovej vojny v roku 1914 patril Rheinmetall k najväčším zbrojárom Nemeckej ríše. Po skončení vojny bola výroba zbraní zakázaná Versaillskou zmluvou, a tak sa spoločnosť zamerala na civilnú produkciu. V Porýní sa vyrábali lokomotívy, železničné vagóny, poľnohospodárske stroje a parné pluhy. Továreň v Sömmerde produkovala písacie a počítacie stroje.
Od roku 1921 bola výroba zbraní opäť povolená v obmedzenom množstve. Tento vývoj však pribrzdila okupácia Porýnia (1923 – 1925), keď továreň obsadili belgické a francúzske jednotky a bola čiastočne zdevastovaná. V roku 1925 získala štátna holdingová spoločnosť Viag väčšinový podiel v Rheinmetalle. V roku 1933 Rheinmetall kúpil výrobcu lokomotív Borsig a v roku 1936 sa premenoval na Rheinmetall-Borsig AG.
Od 30. rokov 20. storočia firma výrazne rozšírila zbrojnú výrobu pre Wehrmacht. V roku 1937 začala vývoj obrnených pásových vozidiel a sídlo spoločnosti sa presťahovalo do Berlína. Počas druhej svetovej vojny zamestnávala spoločnosť až 85 000 pracovníkov a produkcia dosiahla maximum. Väčšina závodov bola počas vojny zničená, výnimkou bola továreň v Düsseldorfe. Po skončení vojny v júni 1945 bola väčšina zamestnancov prepustená a zvyšok sa podieľal na asanačných prácach.
V nasledujúcich rokoch vyrábali odštepné závody v NDR kancelársku techniku, motory do mopedov, fotoaparáty, tlačiarne a neskôr aj počítače. V roku 1956 bola obnovená výroba zbraní a spoločnosť opäť prijala názov Rheinmetall. Produkcia ťažkých zbraní sa začala v roku 1964. V 70. rokoch získala firma prvé významné zahraničné zákazky – v Portugalsku, Veľkej Británii a Holandsku. V roku 1978 začala výroba húfnice FH 70 a v októbri 1979 bol dodaný prvý tank Leopard 2.
V roku 1997 prešla spoločnosť výraznou reorganizáciou a zrealizovala viacero akvizícií. Od roku 2000 sa Rheinmetall sústredí výlučne na obranné technológie. V marci 2008 získala firmu Stork PWV – výrobcu obrnených vozidiel – a v máji 2010 vytvorila s firmou MAN spoločný podnik Rheinmetall MAN Military Vehicles, ktorý sa stal kompletným dodávateľom kolesových vojenských vozidiel.
V júni 2022 spoločnosť predstavila svoj najnovší bojový tank KF51 „Panther“. Konflikt na Ukrajine viedol k zvýšeniu výroby munície v Nemecku. V júli 2023 Rheinmetall oznámil výstavbu nového závodu na produkciu munície kalibru 20–35 mm. V decembri toho istého roka bolo oznámené, že firma plánuje výrobu bojových vozidiel pechoty Lynx a obrnených transportérov priamo na Ukrajine.
Geopolitický kontext a akciový vývoj
Rusko-ukrajinský konflikt sa stal hlavným motorom rastu tržieb a ziskov spoločnosti Rheinmetall. Členské štáty NATO poskytli Ukrajine výraznú finančnú a vojenskú pomoc. V závere roka 2024 sa v USA konali prezidentské voľby, ktoré vyhral Donald Trump. Už počas kampane avizoval úmysel obmedziť pomoc Ukrajine, a po nástupe do úradu v tom pokračoval.
Vyvrcholením bolo stretnutie koncom marca 2025 medzi americkým a ukrajinským prezidentom v Bielom dome. Malo ísť o podpis dohody, ktorá by umožnila USA ťažiť nerastné suroviny na Ukrajine ako formu kompenzácie za doterajšiu pomoc. Americký prezident predložil výpočet pomoci a žiadal zodpovedajúce ťažobné práva, pričom ukrajinská strana požadovala aj bezpečnostné záruky. K dohode však nedošlo a stretnutie skončilo fiaskom.
Nasledovalo mimoriadne víkendové rokovanie európskych lídrov a Kanady, kde zazneli záväzky na zvýšenie výdavkov na obranu. Cieľom bolo ukázať, že Európa je schopná samostatnej obrany a nie je závislá len na USA.
V marci, reagovali trhy prudkým nárastom akcií zbrojárskych firiem. Akcie Rheinmetallu otvorili o viac ako 13 % vyššie.
Donald Trump oznámil úplné pozastavenie pomoci Ukrajine, čo ešte viac podporilo rast cien akcií obranných spoločností –
a tento rast pokračuje, aktuálne 1 756,50€
